Athletic Bilbao – Jedinečná filozofia alebo porušovanie práva EU?

Autor: Michal Brestovanský | 30.1.2012 o 0:09 | (upravené 30.1.2012 o 11:27) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1087x

Dlhšiu dobu sa ozývajú hlasy, ktoré kritizujú španielsky futbalový klub Athletic Bilbao, že svojou filozofiou odporuje právu Európskej únie, konkrétne voľnému pohybu zamestnancov a v určitých prípadoch diskriminuje zamestnancov, v tomto prípade uchádzačov o zamestnanie, čiže futbalových hráčov. Na to aby sme mohli odpovedať na otázku, či je tomu tak , je potrebné poznať filozofiu Athletica Bilbao.

Athletic Bilbao patrí medzi najstaršie futbalové mužstvá v Španielsku. Bol založený v roku 1898 futbalovými nadšencami a študentmi. Je jedným z najúspešnejších mužstiev v histórií španielskeho futbalu. Tým čo ho ale robí slávnym a jedinečným je jeho klubová filozofia. Athletic Bilbao, napriek veľkým úspechom, ktoré dosiahol sa nesnaží preraziť vo futbalovom priemysle a stať sa globálnou značkou ako napr. Real Madrid, FC Barcelona, Manchester United. Jeho cieľom je posilniť baskickú identinu. Sám Andoni Zubizareta vo funkcií športového riaditeľa v roku 2004 vyhlásil: „Sme proti globalizácií. Veľa ľuďom sú proti srsti tieto obrovské rozmery a bláznivé spôsoby zarábania peňazí. Nám viac vyhovuje predstava galskej osady, ktorá bojuje proti mocipánom.“

Athletic Bilbao má svoju vlastnú futbalovú akadémiu, ktorá sa nachádza v mestečku Lezama, zhruba 10 km od Bilbaa. A práve tá je základom stratégie Athletica v jeho cieli posilňovania baskickej identity. Chlapci, ktorí trénujú v tomto športovom centre rozprávajú baskicky a od mala sú vedení k tomu aby reprezentovali baskický národ. Spolu trénuje v Lazame dve tisíc chlapcov vybraných zo 135 mužstiev z celého Baskicka.
Posilňovanie baskickej identity možno vidieť aj na niekoľkých zaujímavostiach. Jednou z nich je, že až donedávna patrilo Bilbao ku mála klubom, ktoré na svojich dresoch nenosili meno žiadneho sponzora. To sa zmenilo v roku 2008, odkedy začali na svojich dresoch nosiť hráči Bilbaa logo baskickej ropnej spoločnosti Petronor. Samotné dresy stoja taktiež za pozornosť. Athletic Bilbao až do sezóny 2009/2010 nenosil dresy žiadnej značky (výnimkou bolo pár sezón ,kedy "Los Leónes" v preklade levi ako znie ich prezývka) a vyrábal si ich sám. Dôvod je jednoduchý. Athletic Bilbao sa orientuje na španielsky trh, konkrétne tri baskické regióny v ktorých má 6 predajní. Tým pádom nepotrebuje žiadne partnerstvo s renomovanou značkou, ktorá by zabezpečila distribúciu jeho dresov do Ázie, Ameriky alebo inej časti sveta. V súčasnosti obliekajú hráči Bilbaa dresy značky Umbro.

Ale vráťme sa k filozofií Athletica Bilbao. Žiaden futbalový klub sa nezaobíde bez hráčov. A práve tu je rozdiel Athletica oproti ďalším španielskym, európskym alebo svetovým mužstvám. Futbalové kluby sa okrem svojich odchovancov spoliehajú na služby, či už iných hráčov zo svojej krajiny alebo legionárov spoza hraníc. To v Bilbau neplatí. Na to aby ste mohli pôsobiť v Athletic Bilbau, musíte splniť jednu z dvoch podmienok:
- byť odchovancom klubu
- pochádzať z Baskicka, konkrétne z oblasti veľkého Baskicka, čo zahŕňa regióny Baskicka, Guipúzcoy, Álavy a Navarry v Španielsku a Labourd, Soule a Dolnej Navarry vo Francúzsku.
Ak je teda Atletic Bilbao obľúbeným klubom malého chlapca z Trnavy, Londýna, Berlína a túžil by raz obliekať jeho dres, má jednoducho smolu.

A to práve je dôvod, pre ktorý bolo Bilbao kritizované. Či práve táto filozofia neodporuje právu Európskej únie a jej úprave voľného pohybu zamestnancov, kde sú ustanovené aj jednotlivé formy diskriminácie ( na základe rasy, štátneho občianstva a pod.) Tu sa však môžeme pozastaviť. Nie všetci zamestnanci Athletica Bilbao sú Baskovia. Napr. Hlavným trénerom je Argentínčan Marcelo Bielsa. Hráč Jonas Ramalho bol zasa prvým hráčom čiernej pleti, ktorý v týme pôsobil(bol odchovancom akadémie v Lazame). Čiže ani diskriminácia na základe rasy neprichádza do úvahy. Možno by niekto uvažoval nad diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti, ale proti nej zasa hovorí, že región Baskicka sa nachádza na území Španielska a taktiež Francúzska a tu možno spomenúť ďalší príklad a tým je bývalý francúzsky reprezentant Bixente Lizarazu. Lizarazu bol úplne prvým Baskom v službách klubu, ktorý sa narodil vo Francúzsku.

Preukázať teda určitú protiprávnosť filozofie Athletica Bilbao by bolo veľmi ťažké. Je možné, že by tu niekto namietal určitú formu nepriamej diskriminácie, keď hráči, ktorí nespĺňajú spomínané podmienky, nemôžu v klube pôsobiť, ale tu by som argumentoval tým, že Athletic Bilbao, považujú Baskovia, za svoje reprezentačné mužstvo. Baskicko ako autonómna oblasť má svoje práva a tým je aj právo na dôstojnú reprezentáciu a ak Baskovia považujú Athletic za svoju reprezentáciu, nemalo by sa teda hľadieť na dané podmienky pôsobenia v klube ako na určitú formu diskriminácie. Je samozrejmé, že za reprezentačné mužstvá jednotlivých krajín nemôže hrať hocikto. Reprezentantom sa môže stať len ten, kto splní podmienky vnútroštátneho práva a nadobudne občianstvo konkrétneho štátu. V inom prípade by to odporovalo aj pravidlám UEFA resp. FIFA. Európska únia nemôže zasiahnuť voči štátu, ak neumožnil určitému hráčovi, ktorý nemá jeho občianstvo nastúpiť za reprezentačné mužstvo. Šport, konkrétne futbal je špecifická oblasť a nemožno v ňom uplatniť všetky predpisy alebo pravidlá, tak ako tomu je v iných spoločenských oblastiach.

 

Zdroje:
SORIANO, F. Góly nepadajú náhodou. Praha: Baronet, 2010 ISBN 978-80-7384-300-7 
http://sk.wikipedia.org/wiki/Athletic_Club
http://sportsillustrated.cnn.com/2011/writers/sid_lowe/11/23/jonas/index.html

 


 

Filozofiu Athletica Bilbao by som dal za príklad slovenským prvoligovým mužstvám. Pre skvalitnenie ligovej súťaže a zvýšenie rivality medzi mužstvami, čo by malo za následok rast celkovej kvality slovenského futbalu.

Príklad ako by to mohlo vyzerať:
Vytvorenie futbalovej akadémie v Košiciach, ktorá by spolupracovala so všetkými futbalovými mužstvami v Košickom kraji, resp. na východnom Slovensku. Najtalentovanejší hráči by sa stali súčasťou akadémie a časom by boli zapracovávaní do MFK Košice. Tým by sa znížili náklady na nekvalitných zahraničných legionárov, ktorí považujú Slovensko len za prestupnú stanicu. Samozrejme bola by potreba doplniť mužstvo o nejakých cudzích hráčov, zasa tak dobre sme na tom na Slovensku neni. Ale hráči z akadémie, by za MFK Košice bojovali viac ako cudzí hráči. Ak by boli viaceré takéto akadémie, vzrástla by rivalita. Hráči z jednotlivých oblastí by chcel dosiahnuť aby ich oblasť narodenia resp. bydliska bola najlepšia. Košičan za Košice, Trnavčan za Trnavu bude určite viac bojovať ako nejakí cudzí hráč. Ďalšou výhodou je, že v prípade predaja hráčov do zahraničia by mali kluby automaticky náhradu v podobe ďalších kvalitných odchovancov.



Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?